:)

Väčšina divých mačiek má krátku alebo stredne dlhú srsť. Pallasova mačka alebo manul majú najdlhšiu srsť z divo žijúcich mačiek. Dlhosrsté mačky sa asi vyvinuli v chladných krajinách ako Rusko, kde potrebovali dlhú srsť. Podľa spomienok talianskeho cestovateľa Pietra della Valle dlhosrsté mačky prišli do Európy z Malej Ázie na konci šestnásteho storočia. Väčšina dnešných dlhosrstých čistokrvných mačiek však sú potomkami mačiek, ktoré priviezli do Británie z Turecka a Perzie na konci devätnásteho storočia.
     Všetky dlhosrsté mačky perzského typu majú pevné (územčisté a zaokrúhlené) telá s okrúhlou hlavou, krátkymi, hrubými nohami, krátkym nosom a veľkými okruhlými očami. Takisto majú výnimočne hustú srsť. Ich srsť je známa ako dvojitý kožuštek, pretože pozostáva z dvoch druhov srsti - dlhej jemnej vlnovitej podsady a trocha hrubších  pesíkov, ktoré u niektorých plemien sú až 12 cm dlhé. No je niekoľko plemien dlhosrstých mačiek, ktoré nepatria k perzskému typu.
     Hoci srsť dlhosrstej mačky je jej pýchou a radosťou a často je zvlášť dlhá okolo hlavy, kde vytvára príťažlivý golier, toto nádherné "čalunenie" má jednu veľkú nevýhodu. Väčšina dlhosrstých po celý rok plzne a preto potrebuje denne úpravu, t.j. česanie a kefovanie, aby sa zabránilo zmotávaniu srsti a vytváraniu kožušinových plstnatých guľôčok.
Perzské mačky:
  Perzské mačky boli chované v Prednej Ázii.Pre mnohých ľudí je stelesnením mačacieho ideálu krásy
.Patria k najznámejším čistokrvným plemenám.Farebná škála ich srsti siaha od bielej cez pestré strakaté až po tmavo čierne.V minulosti sa pre dlhú srsť označovali ako angórske mačky.Až pred niekoľkými desaťročiami sa presadila teória, že perzské mačky  nepochádzajú s Turecka ale z Perzie.Už v r.1512 ich údajne priviezol z jednej severoiránskej provincie do Talianska Piero della Valle.




Colourpoint :
Je to perzská mačka s odznakmi.V minulosti sa nazývala kmérska a v USA aj himalajska mačka,vznikla krížením mačky siamskej a perzskej.Prvé colourpoints boli vyšľachtené na začiatku  30. rokoch 20 storočia v USA.Tieto mačky sa rodia takmer biele až neskôr sa vytvára typická kresba.






Polodlhosrstné mačky:
Birmánska posvätná mačka:
Nazýva sa tiež posvätnou mačkou z Barmy.Na začiatku 20.rokov v 20. storočí,sa chovala najprv vo Francúzsku,kde dostala meno ,,birmanie".Na tele má zlatitý tón.Labky môžu byťčiernohnedé,modrošedé,modré alebo čokoládové.
Turecká mačka van:

Na začiatku 50. rokov 20. stor. prišli tieto mačky s do Anglicka.Trvalo takmer 2. stor. kým boli uznané. zvláštnosťou je, že sa neboja vody. turecká mačka van je biela s hrdzavočervenými znakmi.

Balinské mačky :
Toto plemeno je vlastzne len dlhosrstá siamská mačka. Uznané ako plemeno bolo v USA od roku 1970 u nás až od druhej polovice 80. rokov 20. stor. Farebné varianty sú také idté ako pri siamskej mačke.
Turecká angora
Mala na mále, skoro vyhynula. ZAchovala sa v ďaka Zoo v Angore. Teraz sa teší čím väčšej obľube.. Tiež bola uznaná v 80. rokoch 20 stor. Chová sa v mnohých farebných variantoch.





Somálska mačka
Tiež vďačia za svoju existenciu génu ktorý spôsobil ich dlhú srsť. Majú širokú škálu farebných variantoch.


Nórska lesná mačka
Pôvod tejto mačky je nejasný. Dlhý čas bola známa iba v Nórsku. Medzinárodne ju uznali až v roku 1977. farebné kombinácie nemajú žiadne omedzenie.




Mamská  medvedíkovitá mačka-Main Coon
Patrí k najstarším a najväčším plemenám mačiek. Medzi legendy patrí aj taká, čo hovorí, že táto mačka vznikla  krížením  mačky domácej a medvedíka čistotného.. Farba jej srsti je zlatá, medená a všetky odtiene zelenej.





Ragdoll
História týchto mačiek je ľahká.prvé mačky sa objavili na začiatku 60.rokov 20.stor. Existujú tri farebné varianty: dvijfarebný, mittet a colourpoud.

Krátkosrsté mačky:
U domácich, tak ako u voľne žijúcich mačiek krátka srsť sa vyskytuje oveľa častejšie ako dlhá. Hlavným dôvodom toho je skutočnosť, že krátkosrsté gény prevládajú nad dlhosrstými. Takisto vo voľnej prírode,
či ide o leoparda alebo voľne žijúceho kocúra v meste, dlhá srsť sa môže zachytiť pri prikrádaní alebo
číhaní, dáva nepriateľovi čosi, čoho sa môže zmocniť. Bez pozorného majiteľa, ktorý sa o dlhú srsť stará a češe ju, dlhá srsť rada plstnatie a zauzľuje sa. Okrem toho môže spôsobiť aj kožné choroby.
     Krátkosrsté kožušteky neprekážajú a ľahko sa opatrujú. Rany sa dajú bez komplikácií ošetriť a krátka srsť nie je pre parazitov tak ideálnym prostredím, kde by sa chceli usídliť. Krátkosrsté stačí česať dvakrát do týždňa.
Siamské mačky:
Patria k najobľúbenejším mačkám na svete. Ich presný pôvod je dodnes záhadou. Jasné je, že 14. stor. boli mačky tomuto druhu veľmi podobné (sú to ich pravdepodobný predkovia). Tieto mačky majú 20 rôznych farebných  fariací.




Orientálne krádkosrsté mačky:
Podobnosť týchto mačiek so siamskými mačkami je zrejmá. Nemajú však typickú kresbu srsti.Vznikli pravdepodobne krížením siamských mačiek s inými krátkosrstími mačkami. Sú ú buť jednofarebné,tigrované alebo bodkované. Narozdiel od siamských majú zelené oči.Môžu biť biele,čierne,modré,fialové,škoricové,krémové,karamelové a havranie.



Barmská mačka:
Údajne bola rovnako ako  posvätná mačka birma v Birme mala byť uctievaná ako posvätné plemeno. Ale čo sa tíka vzhľadu nemajú tieto dve mačky vôbec nič spoločné.Keď ju po privezení do Kaliformie skrýžili so siamským kocúrom trvalo roky kým ustúpil siamský charakter. Uznali ju ako plemeno v  USA v r.1936 v Anglicku až 1952.Popri klasickej hnedej existuje aj v modrej,čokoládovo-hnedej,fialovej,červenej a krémovej farby.



Korat:
Je pomenovaná podľa jednej z provincii v Thajsku. Ich krása je popísaná už v starých thajských písomnostiach. Vo Veľkej Británii bola uznaná v roku 1966.Má modrú srsť so strieborným nádychom. Tento nádych získa svoju plnú intenzitu až keď je mačka dva roky stará.